Jedným zo základných prvkov vizuálnej kompozície je ošetrenie pohľadu. To, čo sa v skutočnosti javí ako maličkosti, je niečo zásadné a to bude formovať naše fotografie, a tým aj celé interpretačné cvičenie. Autor Jacques Lacan mal na tento prvok (na základe prác Sigmunda Freuda) osobitný dopad z dimenzie psychiatrie a psychoanalýzy. Hovoril s nami o škótska jazda, teda akýsi stav napätia medzi pohľadom, pozorovaním a pozorovaním. Škótska pud je pre každého človeka nevyhnutnosťou vizuálne pozorovať, pozerať sa a skúmať a tiež je potrebné ho sledovať. Na koniec sa premieta do hry túžby, kde zameranie nášho pohľadu mení celý svet, ktorý budujeme, ale nejde iba o perspektívu a spôsob, akým fotograf alebo náš fotoaparát priamo zachytáva alebo pozoruje obrázky, ale aj o to, ako postavy a objekty nachádzajú v našom vizuále vesmíru, používajú a zamestnávajú svoj vlastný pohľad. Ako všetky prvky súvisia s pohľadom a aké dôsledky a významná záťaž to prináša.
Aby sme to všetko vysvetlili podrobnejšie a praktickejšie, budeme sa zaoberať jedným z najdôležitejších pravidiel vo svete obrazu. Vládne pohľad. Séria všeobecných indikácií, ktoré nám pomôžu dať našim obrazom zhodu, harmóniu a ktoré nám pomôžu lepšie si uvedomiť a ovládať svoje nástroje ako tvorcovia. Počas svojej kariéry zistíte, že všetky tie prvky, ktoré mohli byť prehliadnuté alebo dokonca tie, ktoré ste považovali za vynaložené alebo bezvýznamné, majú obrovský význam pre rozvoj umeleckej a profesionálnej práce.
Než začneme, rád by som niečo doplnil a objasnil. Aj keď hovoríme o norme a tento obsah označujeme ako pravidlo, majte na pamäti, že môžu existovať určité výnimky a samozrejme by sme nikdy nemali dovoliť, aby nás obmedzovalo nejaké pravidlo alebo teoretický postulát, pretože v skutočnosti v niektorých prípadoch môžeme (a v mnohých ďalších musíme) odísť od akademizmu. V ideálnom prípade by sme sa mali pokúsiť nájsť rôzne zdroje bohatstva a potom ich použiť na základe nášho štýlu a našich potrieb. Tieto typy zdrojov môžu pochádzať z najčistejšej teórie alebo z našej vlastnej praxe.
Pravidlo pohľadu: Prenos poplatkov a významov vo fotografickom jazyku
Z čoho konkrétne pozostáva toto pravidlo? Ide o to, aby sa činu pozorovania našej postavy dala dôležitosť a dôležitosť. Ak napríklad fotografujeme mladého muža z profilu, musíme v našom ráme dať viac priestoru pred objektom ako zozadu, to znamená, aby sme dali väčší dôraz a priestor smeru pohľadu. Týmto spôsobom urobíme to, aby sme viac zdôraznili akt pozorovania nášho protagonistu a väčší expresívny náboj.
Ale toto ide ďaleko za hranice fyzického aktu pohľadu a tu sa to stáva skutočne zaujímavým. Niektoré veci môžeme navrhnúť vytvorením fyzických nezrovnalostí v našej konštrukcii. Týmto spôsobom môžeme duplikovať a zapojiť svoje publikum na vyššej a možno aj rafinovanejšej úrovni.
Počkajte chvíľu ... Čo myslíme tým, že sa pozrieme?
Pamätám si, že na fakulte informačných vied bol jedným z najpôsobivejších a najrevolučnejších predmetov, o ktorom som mal možnosť dozvedieť sa, analýza obrazu. Strávili sme týždne a týždne analýzou vizuálneho návrhu, komerčného plagátu, maľby, fragmentu filmu nepresahujúceho tridsať sekúnd a možno práve vtedy, keď čelíte týmto výzvam, objavíte veľkosť a silu vizuálneho jazyka . Výdavky na analýzu fotografie strávené takmer celý mesiac môžu byť trochu prekvapujúce. Uvedomíte si, aká zložitá je grafická konštrukcia. Jeden z plagátov, ktorý mi utkvel v pamäti, bol jedným z najkontroverznejších od Dolce & Gabbana. Predstavovala skupinu mužov okolo ženy. Jeden z nich držal mladú ženu a zdalo sa, že ju násilne ovláda. Na prvý pohľad sme všetci vedeli alebo sme si mysleli, že vieme, že táto žena bola obeťou zneužívania a že títo muži mali nad ňou a situáciou rozhodne kontrolu.
Po vykonaní formálnej analýzy, berúc do úvahy kineziku, proxemiku a najmä pohľad týchto postáv, bolo pôsobivé zistiť, že žena mala túto situáciu skutočne pod kontrolou. Napriek prvému prejavu, ktorý sa nám naskytol, bolo to, že bol podrobený a pod kontrolou tejto skupiny mužov, pravdou je, že ak sa zameriame na hru pohľadov a analyzujeme koreláciu medzi všetkými postavami, dospejeme k záveru že je určite tá, ktorá vládne a svojím spôsobom sú to dosť submisívne postavy.
Chcem tým povedať, že akt pozerania nemusí byť vždy podporovaný formálnymi, vizuálnymi, explicitnými a jasnými problémami. Akt pohľadu môže byť úplne psychologický. Naša postava sa možno pozerá na jedno miesto, ale naozaj, emočne, sa pozerá na iné miesto. Možno naša postava pred nami skrýva niečo, čo nám prezradí náš fotograf. Prečo nie? Navrhujem názornejší príklad a som si istý, že mu lepšie porozumiete. Tu máme dva veľmi podobné obrázky. V prvej beží hlavný hrdina s očakávaním. Fotograf vytvára spojenie, ktoré súhlasí s grafickou konštrukciou, rešpektuje normu pohľadu. Vieme to, pretože ponecháva viac priestoru prednej časti subjektu ako zadnej časti tela, dáva zreteľnosť a dôležitosť pohľadu. Náš charakter je jasný, úprimný a venujeme pozornosť jeho pozorovaciemu aktu. Avšak pri druhej príležitosti nájdeme dve deti, ktoré bežia, iba v takom prípade sa priestoru za nimi pripisuje väčšia dôležitosť ako priestoru, kam smerujú ich pohľady. Vďaka tejto konštrukcii vieme, že tieto postavy sa veľmi netešia. Nejako sa pozerajú späť na tú prázdnotu, ktorú zanechali. Potom nájdeme odtiene melanchólie. Tí mladí ľudia niečo opúšťajú a my ako diváci cítime určitú prázdnotu.
